Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)




НазваJúlius Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)
старонка4/7
Дата канвертавання04.02.2013
Памер173.96 Kb.
ТыпДокументы
1   2   3   4   5   6   7

Detské a mládenecké roky


Detská a mládenecké roky stravil v ľudovej škole, kde bol mladý Fadrusz žiakom učiteľa Bréga, ktorému spravil podstavec na cigary vo forme malého súdka. Keďže bol slabým žiakom, rodičia nechceli, aby ďalej študoval. No napokon ho predsa dali zapísať do reálky, ktorá bola v budove terajšej hudobnej školy na Kostolnej ulici, kde študoval v rokoch 1869-71. Keďže však jeho prospech bol naďalej nevyhovujúci, po 2. triede ho dali za zámočníckeho učňa k majstrovi Neurohrerovi. Súčasne navštevoval priemyselnokresliarsku školu u profesora A. Brandla. Tu si všimol mimoriadne nadanie mladého Jána Karol Engel, maliar a natierač, ktorý bol učiteľom kreslenia v učňovskej škole. Nadaného chlapca poslal do umeleckej rezbárskej školy do Uhrovca. Z tých čias pochádzajú jeho rezbárske diela. Keď sa po učňovských rokoch stal tovarišom, nakreslil ozdobnú železnú bránu, za ktorú bol ocenený zlatou medailou.

Začiatky tvorby


Keď bol väčší, absolvoval roky vojenskej prezenčnej služby od roku 1880 strávil u bratislavského 72. pešieho pluku v Prahe a neboli rozhodne na škodu Fadruszovej budúcej kariére. Navštevoval tam múzeá a galérie, spoznal sa s veľkým českým umelcom J. V. Myslbekom, autorom sochy sv. Václava na dnešnom Václavskom námestí v Prahe. S Myslbekom bol aj neskôr v priateľskom styku. Do Bratislavy, kde šiel bývať k svojmu otcovi, sa vracia prakticky bez peňazí. Najskôr sa stal umeleckým kováčom vo firme Márton a syn a práve tu upozornil na svoj talent. Poradili mu, aby skúsil remeslo, pri ktorom sa viac uplatnia jeho kvality. Pôsobil teda ako rezbár v Bánovciach nad Bebravou a návrhár lippertovskej porcelánky v Bratislave a robil aj doma sochárske práce. V roku 1883 upútal na seba pozornosť Jána Nepomuka Batku, mestského archivára a podporovateľa všetkých umelcov, okrem iných bol veľkým priateľom Franza Liszta. Ocenil Fadruszovu sochu Hlava Ahasvera a bustu Stará žena, s ktorými sa zúčastnil výstavy usporiadanej na počesť J. N. Hummela. Na tejto výstave sa zoznámil s ďalším bratislavským rodákom, vtedy už známym sochárom Viktorom Tilgnerom. Ten taktiež veľmi rýchlo objavil jeho talent. V Tilgnerovom ateliéri vo Viedni vytvoril takisto mnoho sôch a búst. Neskôr po Tilgnerovi hosťoval aj v sochárskej dielni prof. Edmunda Hellmera, ktorý ho dal zapísať na viedenskú Akadémiu výtvarných umení.

Postupne sa vymaňoval spod Tilgnerovho vplyvu a ako poslucháč akadémie sa zúčastňoval na umeleckých súťažiach. Získal Fuggerovu cenu za postavu sv. Šebestiána, roku 1890 cenu za Únos Sabiniek. Ďalej vypracoval busty Jána Nepomuka Batku, pani Korbayovej a ďalšie. K najlepším jeho prácam z tejto doby patria busty poslanca Neusiedlera a Thiarda-Laforesta, zbormajstra bratislavského dómu. Odmeny za tieto práce pomohli Fadruszovi k tomu, aby mohol zdokonaliť svoje sochárske vedomosti. Na výtvarnej akadémii vo Viedni študoval práce prof. E. Hellmera a pracoval pod jeho vedením.

Zrelý umelec


Po skončení akadémie si zvolil za tému diplomovej práce dielo „Kristus na kríži.“ Hellmer s podozrením prijal Fadruszov návrh, lebo predpokladal, že na to ešte nie je súci. Fadrusz na tomto diele pracoval u svojho priateľa na predmestí Viedne. Vyhotovil dva kríže z dreva, na jeden položil model, na druhý priviazal človeka, ktorému musel zaplatiť značnú odmenu. Chcel študovať svaly priviazaného človeka. Jeho živý model však dlho nevydržal, museli ho odviazať skoro v bezvedomí. Druhý človek, ochotný dať sa ukrižovať, sa už nenašiel, preto sa Fadrusz dal ukrižovať sám a nechal sa odfotografovať. Takýmto spôsobom chcel študovať svaly priviazaného tela. Potom spravil z jednotlivých čiastok svojho tela sadrové odliatky.

Keď bola práca hotová, odmenili ju Fuggerovou zlatou medailou. Sochu dal previesť do svojho rodného mesta, kde bola vystavená v miestnostiach 1. bratislavskej sporiteľne na Michalskej ulici 9. Miestnosť, kde bolo vystavené Fadruszovo umelecké dielo, bola obtiahnutá čiernou drapériou a navštívilo ju skoro celé mesto. Z umeleckého diela sa spravilo viac odliatkov, z ktorých jeden exemplár odoslali roku 1892 do Budapešti na celoštátnu umeleckú výstavu, kde bol vystavený v dvorane Národnej galérie. Porota odmenila Fadruszovu prácu Munkácsyho odmenou 1000 zlatých. Fadrusz dostal vtedy z Viedne balík, ktorý obsahoval vavrínový veniec s týmto textom: „Mladému víťazovi – s najhlbšou úctou“ – Hellmer. Fadrusz vo svojej skromnosti poslal veniec 1. bratislavskej sporiteľni, ktorá mu umožnila, aby mohol študovať. Pôvodný sadrový odliatok zostal v Bratislave a umiestnili ho v novomestskom kostole Blumental. Ďalší odliatok je v evanjelickom kostole na Panenskej ulici, torzo bez rúk z carrarského mramoru a jeden odliatok sa nachádza v budapeštianskej Národnej galérii. Ďalší odliatok je v Exeteri v Anglicku.

Roku 1896 vytvoril plaketu s portrétom Márie Terézie a znakmi mesta.


Ďalšie významné diela

V Budapešti, kde si otvoril sochársky ateliér sa venoval portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu. K jeho najznámejším monumentálnym dielam patrí okrem iných aj pomník uhorského kráľa Mateja Korvína I. v Kolšvári čo bolo jeho snáď najzrelšie dielo, ktoré vytvoril pre mesto Cluj v dnešnom Rumunsku. Model tohto diela ocenili roku 1900 v Paríži cenou Grand Prix, clujská univerzita mu udelila čestný doktorát. Vytvoril taktiež aj veľkolepé súsošie monumentálnej jazdeckej sochy Márie Terézie, ktoré bolo odhalené pri príležitosti osláv milénia v roku 1897 a vyhotovil ho pre svoje rodné mesto. Toto Fadruszovo najslávnejšie dielo z carrarského mramoru, ktoré stálo na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra, bolo v roku 1910 po rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie zničené, keďže v mysliach ľudí predstavovalo symbol ich dlhoročného útlaku.

V tom období vytvoril i svoje tretie monumentálne dielo, pomník Miklósa Veseléniho pre mesto Zalau, nachádzajúce sa tiež na území dnešného Rumunska.

Roku 1887 bol vyznamenaný Rytierskym krížom a povýšený do šľachtického stavu, roku 1902 mu bolo udelené vyznamenanie Železná koruna III. stupňa.

Fadrusz vytvoril mnoho sôch, drobných plastík, portrétnych búst a súsoší, z ktorých vyše 20 sa nachádza v Galérii Bratislavy. Jedni z nich sú aj súsošie Perseus a Medúza, Zápas Toldiho s vlkmi, Apollo s putom, Jób, Terézia Fadrusz) a ďalšie.

Viaceré práce z jeho mladosti, či už portréty alebo figurálne kompozície sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy.

Ako 45ročný nečakane zomrel v Budapešti, kde je i pochovaný. Jeho náhrobný pomník na cintoríne Kerepes v Budapešti je ozdobený jeho nesmrteľným dielom Kristus na kríži.

Po smrti umelca jeho manželka darovala jeden exemplár sochy Kristus na kríži farskému kostolu v Dobšinej.

Je poňom pomenovaná aj ulica v Budapešti - Fadruszova ul.11/A, ale napriek nespornému umeleckému prínosu Jána Fadrusza pre svoje rodné mesto nenachádza sa v našom meste ani jedna pamätná tabuľa, pripomínajúca tohto slávneho rodáka.


susošie Márie Terérie Kristus na kríži pomník Mateja Korvína


Viktor Oskar Tilgner

(1844 Bratislava-1896 Viedeň)


Po ukončení svojho detstva odchádza zo svojou rodinou do Viedne.

Tam študuje na viedenskej akadémii ,tu si zriadil aj ateliér. Viktor bol odmalička usilovný a pracovitý. Spolieha na svoje nápady, používa nebarokové výrazové prostriedky a stáva sa najuznávanejším nebarokovým sochárom Európy.

Jeho diela


Z Viedne dodáva práce pre rôzne mestá. Navštívil viackrát Bratislavu, v roku 1883 tu dokonca usporiadal svoju výstavu a po jej skončení daroval mestskému múzeu viac ako 20 prác. Vybudoval Humelov pamätník (1887) ktorý sa nachádza pred veľvyslanectvom SRN.O rok neskôr (1888) vybudoval Ganymedovu fontánu ktorá stojí pred SND. Zbierkach galérií mesta je viacero portrétov bratislavských magnátov. Pred dómom svätého Martina čo je na Rudnayovom námestí je vystavená busta Franza Litsza z jeho tvorby a v Blumentálskom kostole je mramorová busta kanonika Pocka.

Bol hlavným predstaviteľom nebaroka.Jeho realistický akademizmus bol ovplyvňovaný Hansom Makartom s ktorým navštívil v roku 1874 Taliansko.Popri tom mal sochár Viktor kontakty aj s Johannom Strausom.

1   2   3   4   5   6   7

Падобныя:

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAardee, Julius brown, Lillie 22

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconЕгоров Д. Н. Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта
Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта. М.: Яуза, Эксмо, 2008. 800 с. (1941)

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský bežecký spolok, junácka 6, 832 80 bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconCentrum voľného času Klokan Pekníkova 2, 841 02 Bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconFirst records of two midges (Diptera, Chironomidae) from Slovakia. Biologia, Bratislava, 52: 687, 1 ref

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAplend, s r. o., Office: Slovensko – Vysoké Tatry, Tatranská 4, 059 91 Veľký Slavkov

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconК июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе бомбежки 22 июня 1941
К июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе...

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSpráva o činnosti organizácie sav za rok 2003 Bratislava, Sienkiewiczova 1 január 2004 Obsah

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský šermiarsky zväz, Junácka 6, 832 80 Bratislava Rozpis súťaží č. 3 od 2008 do 30 2008

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconПять дней до оккупации Жеймялиса: 22 26 июня 1941 года
Во время войны 1941 1945 гг в Литве было уничтожено примерно 95 96% процентов еврейского населения. Это самый высокий процент среди...

Размесціце кнопку на сваім сайце:
be.convdocs.org


База данных защищена авторским правом ©be.convdocs.org 2012
звярнуцца да адміністрацыі
be.convdocs.org
Галоўная старонка