Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)




НазваJúlius Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)
старонка2/7
Дата канвертавання04.02.2013
Памер173.96 Kb.
ТыпДокументы
1   2   3   4   5   6   7

Súkromie


Vroku 1995 schudol za veľmi krátky čas až takmer o štyridsať kilogramov. Ukázalo sa, že dôvodom je diabetes melitus, čiže cukrovka. Bol to zdvihnutý varovný prst, že so svojím telom už nemôže žartovať. Že je chorý na rakovinu sa dozvedel až v roku 2001, no nikto okrem lekárov a blízkych príbuzných o tom ani len netušil. Tento fakt zobral chlapsky a na verejnosti vystupoval, akoby sa nič nedialo. Podstúpil však všetky možné spôsoby liečby – hormonálnu liečbu, homeopatiu, chemoterapiu, až nakoniec vo februári roku 2002 prišla na rad aj operácia. Podľa lekárov už vraj bolo neskoro. Krátko pred príchodom nového roka, dňa 29. decembra tejto zákernej chorobe podľahol.


Zaujímavosti



V štyroch rokoch jeho života sa presťahovaldo domu č. 56 na Dunajskej ulici lebo ich predošlí dom zasiahla bomba.Do školy chodil na Nedbalovej ulici.Jeho skautské meno bolo Hroch.Má brata Vojtecha


Z


 filmu S tebou mě baví svět

Spolu so svojim dlhoročným Socha Julius Satinského na

p

artnerom Milanom Lasicom Dunajskej ulici

Rudolf Sloboda

(1938–1995)

Narodil sa 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi v chorvátskej rodine, ktorá už niekoľko generácií žije na Slovensku.

Jeho tvorba

Jeho prvotina bola poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou v časopise Mladá tvorba ktorú napísal koncom 50. rokov ako dvadsaťročný.


Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, štúdium však nedokončil. Pracoval ako baník v Ostrave, čo ho inšpirovalo natoľko, že román Narcis je zasadený do baníckeho postredia. Neskôr pracoval aj ako stavebný robotník v Bratislave a po základnej vojenskej službe pracoval vo Vítkovických železiarňach v Ostrave. Avšak po vydaní svojho prvého románu (Narcis) sa vrátil na Slovensko a venoval sa iba literatúre ako redaktor, dramaturg a odborný pracovník.

Táto jeho prvá kniha vyšla roku 1965 a stala sa ihneď signálom pre novú generáciu slovenských prozaikov. Napísal ju na základe vlastnej životnej skúsenosti, stvárnil osudy mladého človeka, hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby. Ako pokračovanie tohto diela mu bol román Britva, v ktorom zas zobrazoval vzťah mladej dvojice, do ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy.

V knihe poviedok Uhorský rok sa sústredil na hľadanie zmyslu života a postojov jednotlivca v čoraz vačšmi sa odcudzujúcej spoločnosti.

Podobné úsilie prejavil aj v románe Šedé ruže, ktorý je obrazom života mladého muža, unikajúceho pred negatívnymi prejavmi spoločenského diania.

V ďalšej próze Romaneto Don Juan umelecky vyrozprával pretrvávajúce zážitky z detstva a konfrontoval ich s vlastnými životnými skúsenosťami. Zbierka poviedok Hlboký mier tematicky čerpá zo života jednoduchých dedinských ľudí a je vyjadrením autorovho stotožnenia sa s ich spôsobom života.

Román Hlboký mier je obrazom zmeny postojov mladého človeka pod vplyvom hlbokého citového zážitku z úprimnej lásky a krásy hudby.

Román Vernosť , čo bola akási psychologická sonda zo života súčasnej ženy. Sloboda určitým spôsobom predznamenáva predmet záujmu v 80. rokoch.

Podobnou psychologickou sondou, tentoraz do života muža, je román Druhý človek. Autor v ňom odhaľuje mnohé negatívne stránky súčasného života ako ľahostajnosť či nevšímavosť ľudí k tragickým osudom iných.

Príbeh intelektuála z literárnych kruhov, hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu, stvárnil v románe Rozum.

Román Stratený raj tematicky čerpá z prostredia protialkoholickej liečebne, myšlienkovým odkazom o podstate ľudského života však široko presahuje mikropriestor tohto zvláštneho sveta.Knihy poviedok Dni radosti a Pánsky flám odkrývajú vnútorné stavy človeka v súčasnom svete. Zlozitosť vzťahov muža a ženy v každodennom únavnom kolobehu života zobrazil v románovej novele Uršula. Úvahy a eseje o živote, umení a literatúre zhrnul do knihy Pokus o autoportrét ktorá v mnohom osvetľuje autorove názory na umeleckú tvorbu a jeho tvorivé postupy. Voľným pokračovaním novely Uršula je próza Rubato ktorú napísal o 3 roky neskôr, v ktorej autor cez vzťah muža a ženy hľadá krásu v prostých veciach života.V románe Krv autor na pozadí spomienok z predchádzajucich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu. Obdobne ladené motívy zaznievajú aj v románe Jeseň. Subjektívne a filozofujúce momenty sú prítomné aj v prózach Útek z rodnej obce Herečky a v knihe Pamäti ktorú už nestihol dokončiť.

Ako lyrik sa R. Sloboda prejavil básnickou zbierkou Večerná otázka vtákovi a ako dramatik hrou Armagedon na Grbe, ktorá zažala veľký úspech. Je to hra ktorá je viacvrstvovým príbehom o žene matke a jej životných zápasoch. Patrí do povojnovej slovenskej literatúry.


Vo svojich prózach zobrazoval takmer výlučne vlastné zážitky a kontext vlastného vedomia: sústredil sa na hľadanie zmyslu života a postojov jednotlivca v odcudzujúcej sa spoločnosti. (Šedé ruže, Útek z rodnej obce, Pamäti a iné)

Napísal taktiež aj dve divadelné hry, štyri scenáre k filmom a . vyše 5000 strán intímnych a dosiaľ zväčša nevydaných denníkov, ktoré si viedol v rokoch 1979-1995. Tým sa zaraďuje k najplodnejším slovenským autorom, hoci o ňom nemožno povedať, že by bol doteraz ako tvorivá osobnosť úplne preskúmaný.

V 80. rokoch písal aj pre deti- napr. Príbeh Hraničný kameň zo života dedinského chlapca- no táto časť tvorby je z hľadiska jeho diela veľmi marginálna.

Toto je úryvok z jeho prvotiny, poviedky Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou.


Ulica je tichá, prázdna. Odkiaľsi priletel vietor a už bol večer, svietili lampy. Dvaja ľudia pozerali na hviezdy. Otvorilo sa okno a ktosi vysypal porcelánové črepy.


Bol to veľký dom a veľmi starý. Mal vysokú strechu, hrubé komíny a vchádzalo sa doň širokou bránou. Pred domom stála lampa.


Žena v zimníku sa pýta, či nevideli jej chlapca, malého, päť rokov, len v košieľke vyšiel, iste prechladne. Dvaja ľudia mlčia, nevideli jej malého chlapca.


Vošli širokou bránou. Ľudia v dome spali. Nikto nehľadal Boha. Všetci spali, len tí dvaja hľadali Boha. Kaplnkou chodí tma a tam, v rohu, visí Tesár, noc je silná, ukrižovaný Tesár sa díva na čierne telá pri svojich nohách a mlčí. Ako noc. Je silný ako noc. Teraz vyšiel Kristus z kamenného domu, za ním dve ženy s deťmi na rukách. Usmievajú sa na slnko.

Jeho život popri písaní


Kvôli alkoholizmu prešiel niekoľkokrát psychiatriami. So svojou mentálne narušenou manželkou a s dcérou žil v krajne ťažkých a skromných pomeroch v dedine Devínska Nová Ves. Ako tvrdil v istom interview začiatkom 90. rokoch, nikdy nebol v cudzine a nikdy ani nevlastnil cestovný pas. Roku 1995 ukončil život samovraždou.


Od roku 1988 až do smrti 6. októbra 1995 sa venoval výlučne literárnej tvorbe.



Alojz Rigele


Bratislavčania skoro bez povšimnutia denne prechádzajú okolo množstva umeleckých diel, ktoré si vôbec neuvedomujú. Sú to najmä sochárske diela zdobiace fasády domov, ktoré sa obyčajne chápu ako zbytočná dekorácia priečelí, ale bez ktorých by tieto ulice strácali svoj charakteristický výzor. Desiatky sochárskych diel na fasádach domov na Palisádach, na Zámockej, na Mýtnej a Vazovovej, na Štefánikovej, na Klemensovej a Gajovej, na Sadovej, Mestskej a Tehelnej dnes nikto nevidí. Všetky tieto umelecké diela, a ďalšie na cintorínoch, v kostoloch, na verejných priestranstvách Bratislavy vytvoril tu narodený Alojz Rigele dňa 8.2. 1879.

Začiatky


Najprv sa učil v štukatérskej a modelárskej dielni bratislavského dekoratívneho sochára Adolfa Messmera. Ako víťaz Epitafu Petra Pazmanyho (1907) získal 2-ročný študijný pobyt v Ríme. Na bratislavských výstavách sa zúčastňoval od roku 1899.

Zrelý umelec
1   2   3   4   5   6   7

Падобныя:

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAardee, Julius brown, Lillie 22

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconЕгоров Д. Н. Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта
Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта. М.: Яуза, Эксмо, 2008. 800 с. (1941)

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský bežecký spolok, junácka 6, 832 80 bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconCentrum voľného času Klokan Pekníkova 2, 841 02 Bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconFirst records of two midges (Diptera, Chironomidae) from Slovakia. Biologia, Bratislava, 52: 687, 1 ref

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAplend, s r. o., Office: Slovensko – Vysoké Tatry, Tatranská 4, 059 91 Veľký Slavkov

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconК июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе бомбежки 22 июня 1941
К июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе...

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSpráva o činnosti organizácie sav za rok 2003 Bratislava, Sienkiewiczova 1 január 2004 Obsah

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský šermiarsky zväz, Junácka 6, 832 80 Bratislava Rozpis súťaží č. 3 od 2008 do 30 2008

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconПять дней до оккупации Жеймялиса: 22 26 июня 1941 года
Во время войны 1941 1945 гг в Литве было уничтожено примерно 95 96% процентов еврейского населения. Это самый высокий процент среди...

Размесціце кнопку на сваім сайце:
be.convdocs.org


База данных защищена авторским правом ©be.convdocs.org 2012
звярнуцца да адміністрацыі
be.convdocs.org
Галоўная старонка