Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)




НазваJúlius Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko)
старонка1/7
Дата канвертавання04.02.2013
Памер173.96 Kb.
ТыпДокументы
  1   2   3   4   5   6   7


Po stopách bratislavských rodákov


Hlavný konzultant: Ľubica Štarková

Konzultanti: Ivica Baratková

Pavol Kubinec


Tvorcovia: Barbora Stratilová

Martina Branišová

Zuzana Šebeňová

Tomáš Vajner

Martin Dubjel


2007 Heroes

Obsah


Úvod ....................................................................................................................... 2

Spisovatelia - Július Satinský (Zuzana Šebeňová) ................................................. 2

Rudolf Sloboda ( Martina Branišová) .............................................. 6

Sochári - Alojz Rigele (Barbora Stratilová) ........................................................... 8

Ján Fadrusz (Martina Branišová)............................................................. 11

Viktor Oskar Tilgner (Zuzana Šebeňová)............................................... 13

Arthur Fleischmann (Tomáš Vajner) ..................................................... 14 Fyzici - Filip Lenard (Barbora Stratilová) ............................................................. 16

Ján Andrej Segner (Martin Dubjel) ............................................................ 18

Ján Wolfgang Kempelen ( Tomáško Vajner) ............................................ 21 Hudobník – Johann Nepomuk Hummel (Martin Dubjel) ...................................... 23

Záver....................................................................................................................... 24

Resumé .................................................................................................................. 25

Summary................................................................................................................. 26

Bibliografia ............................................................................................................ 27

ÚVOD


Tento projekt sme si vybrali preto že nás zaujal. Chceli sme sa dozvedieť viac o bratislavských rodákoch ktorý tu zanechali niečo z čoho čerpáme a čo nás posunulo o krok ďalej, či už ide o sochárov, fyzikov či spisovateľov.

Chystáme sa zavítať do múzeí, do mestskej knižnice ale budeme čerpať aj z internetu.

Pokúsime sa vám zhrnúť o každom rodákovi to najdôležitejšie a najpodstatnejšie a to formou ktorá vás dúfame že zaujme.

Július Satinský

(21.8.1941 – 29.12.2002, Bratislava, Slovensko)


Bol známy komik, ktorý na všetky strany nepretržite rozdával dobrú náladu. Ako každý klaun bol kdesi vo vnútri smutný. Aj keď sa dvakrát sťahoval, prežil celý život v jednej bratislavskej ulici. Volala sa Dunajská a venoval jej dokonca celú spomienkovú knihu. Tvrdil, že pochádza zo starej poľskej šľachty a že ich rod má vo Varšave skonfiškovaný zámok. To bola pravda, ale dodával, že ich rodovým erbom je medveď s hrncom a rodové heslo znie: "Jedzte, pite, po smrti už nie je žiadne potešenie." Týmto heslom sa riadil takmer celý život. Rád jedol, rád hostil kamarátov, rád sa smial a rozosmieval iných. Rodičia mali v centre Bratislavy vyhlásenú kaviareň Grand Café v bratislavskom mrakodrape-Manderláku. Tu sa otváralo o tretej ráno, aby teplá polievka poskytla prvú pomoc všetkým bratislavským flamendrákom. Keď komunisti kaviareň znárodnili, obliekol otec montérky a začal predávať v pivničnom krámku zemiaky.


Začiatky

Július Satinský sa narodil a celé detstvo prežil v Bratislave, z čoho pramení aj jeho blízky vzťah k Bratislave. Ovládal veľa jazykov. Herecké sklony sa u neho prejavovali už v mladom veku a v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 - 1966 dramaturgiu a ako dramaturg v rokoch 1964 - 1967 pracoval v Československej televízii v Bratislave.
Július nerád chodil do školy, ale rád chodil za školu. Predovšetkým do kina Čas, ktoré hrávalo celý deň nonstop. Už od desiatich rokov vstúpil na dosky Slovenského národného divadla, kde spieval v detskom zbore v opere
Jakobín, ale vydržal na nich iba do generálnej skúšky. Potom ho vyhodili za to, že neustále šťuchal a štípal kolegyne - zboristky. Spomína, ako jeho rodičia ho pri premiére márne hľadali na javisku ďalekohľadom, ktorý si pre túto príležitosť zriadili. Keď sa otec dozvedel pravdu, naháňal ho okolo divadla a kričal: "Ja ti dám operu. Ja ti dám Jakobína!".

Pôsobenie

Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze). Prihlásil sa na štúdium herectva, ale nevzali ho. Tak začal na Vysokej škole múzických umení študovať dramaturgiu. Keď hrozilo, že ľudová armáda dvojicu Lasica-Satinský rozdelí, prerušil štúdium a nastúpil so svojím súputníkom do Armádneho umeleckého súboru. Jeden z mnohých ich priestupkov sa stal legendou: keď prvého apríla vyhlásili v posádke poplach, privítali v jedálni zhromaždenú armádu, pripravenú k boju, transparentom "Nech žije Apríl!". Po vojne v roku 1964 nastúpil do televízie ako dramaturg. Vtedy začala najslávnejšia éra komickej dvojice L+S.
V Tatra revue a v Divadelnom štúdiu vystupovali vo vlastných programoch, ktoré boli založené na brilantne inteligentnom humore, v tom čase na Slovensku, pravdu povediac, vskutku neobvyklom. Pestoval sa vtedy skôr akýsi
"folklórny" humor typu najrôznejších ľudových rozprávačov. Lasica a Satinský sa stali sviežim vánkom, ktorý slovenský divák zachytával dovtedy len sporadicky z pražského Semaforu či jeho predchodcu Osvobozeného divadla.
V 60. a 70.rokoch sa zrodili obľúbené programy ako
Soireé, Bumerang, Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom, Ktosi je za dverami a ďalšie. Po roku 1968, v období normalizácie, naráža aj zo svojím hereckým partnerom Milanom Lasicom na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobia dva roky v českom divadle Večerní Brno a v rokoch 1972 - 1978 v spevohre Novej scény v Bratislave. Boli jedineční a slávni, označovaní za "slovenskú obdobu" Voskovca a Wericha. V období normalizácie začal mocipánom ich humor vadiť."Nevychádzali sme z údivu, čo všetko komunisti vymysleli, aby komici nemohli byť pred divákmi." V roku 1972 boli čiastočne omilostení - angažoval ich operetný súbor bratislavskej Novej scény. „Lasica bol platený akoby barytonista a ja ako tenor", spomína s humorom Július.

Stal sa obľúbencom mnohých českých režisérov - sám tvrdil, že to bolo typom, ktorý si v ňom pestovali. Údajne za ním chodievali a prosili ho: "Hlavne nám neschudnite, pán Satinský. My vás potrebujeme práve takéhoto!" Takmer dokonale zvládal češtinu, nikdy nenechal dabovať. S Milanom Lasicom tvorili ideálnu komickú dvojicu. Satinský je menší, tučnejší a ľudovejší – Lasica vyšší, umiernenejší a intelektuálnejší. Satinského, rovnako ako aj Lasicu (v komédii S tebou ma baví svet nehral podľa Satinského slov len preto, že by sa ho deti, ktoré tam účinkovali, báli) obsadili aj do iných filmov, ktoré sa stali obľúbenými u množstva divákov. Vo filme Nekonečná – vystupovať /1978/ hrali svojráznych obyvateľov strážneho domku pri zrušenej trati, v Srdečnom pozdrave zo zemegule /1982/ boli ufóni, ktorí previedli prieskum pozemského života – na komickú trojicu ich doplnil Jiří Menzel.
Ako komik dobrácky mohutného typu (podľa českého komika Theodora Pištěka)sa Satinský predstavil v rozprávke
Traja veteráni /1983/, kde v karikatúrnej nadsádzke výborne zahral orientálneho kráľa Pikolu.
Dve veľké úlohy dostal Satinský v českom filme v prvej polovice 80.rokov.
Július Satinský hral jednu z hlavných postáv v populárnom rodinnom filme, ktorý bol vyhodnotený ako
"československá komédia storočia" - S tebou ma baví svet. Tento film dodnes láme v českej i slovenskej televízii rekordy sledovanosti.
V komédii
S tebou ma baví svet /1982, r.M.Poledňáková/ hral jedného z troch otcov, ktorí trávia dovolenku s deťmi, pričom jeho flegmatický a vo všetkom si vie dať rady-Albert v trojici mužov dominoval. Vynikajúce výkony v ňom podávajú všetci herci, ale Július Satinský je naozaj nezabudnuteľný. Potom sa objavil i v ďalších filmoch ako sú: Utekajme, už ide /1986/, v Šulíkovom filme Orbis Pictus /1997/ a v českých filmoch Predavač humoru, či Skrotenie zlého muža /1986/. Zásadnejšiu úlohu mal ako Jožin Petránek z filmu Predavač humoru /1984, r.J.Krejčík/, manažér ľudovej zábavy z čias reálneho socializmu, ktorý sa snaží preplávať v močariskách estrádneho umenia a zachovať si vlastnú tvár. Satinský ukázal, že nie je len komikom vonkajších giest a groteskných výrazov, ale dokáže zahrať vnútorne zložitú a náročnú postavu. Sympatickou postavou bol pilot práškovacieho lietadla Štefan z filmu J.Menzla Vesničko má středisková /1985/, na konci 80.rokov sa objavil v menšej úlohe vo filme Vážení priatelia, áno /1989/, kde jeho kolega Lasica hral hlavnú úlohu. Spoločne sa potom vrátili na plátna ešte v niepríliš vydarenej crazy komédii Kanárska spojka /1993/.
Vydal viacero kníh -
Šľak ma ide trafiť, Mojim drahým Slovákom, Čučoriedkáreň, či pre deti Rozprávky uja Klobásu. Svoju poslednú knihu Polstoročie s Bratislavou už nedokončil.

Satinský nazýval slovom „čučoriedky“ všetky dievčatá a mladé ženy, ktoré veľmi obdivoval. "Snívam o tom, že budem mať plný byt intelektuálne založených čučoriedok, ktoré ma povznesú medzi vzdelancov."
Prvýkrát sa oženil v roku 1966. Manželka Oľga bola pôvodne baletkou v Národnom divadle, bola tiež prekladateľkou z angličtiny a španielštiny. V roku 1985 sa nešťastnou náhodou utopila v Karibskom mori. Je pochovaná na ostrove St.Thomas. Toho istého roku sa Július zoznámil s mladou lékarkou MUDr. Vierou Toldyovou-Satinskou (*1955), dcérou svojho priateľa. S ňou má dve deti Luciu a Jána.
V roku 1989 dostal titul
zaslúžilý umelec. Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 A. Galádom a A. Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky. Bol vyznamenaný Medailou Za zásluhy in memoriam (2003).

Najslávnejšie role: doktor Albert Horák /S tebou ma baví svet, 1982/, Kráľ Pikola /Traja veteráni, 1983/, Pilot Štefan /Vesničko má středisková, 1985/. Celkom vytvoril 27 filmových postáv, napísal viac ako dvadsať divadelných hier. Po dvoch rokoch boja s rakovinou sa naplnil pred Silvestrom roku 2002 titul jeho knihy "Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr."

Jeho ďalšie filmy: Výlet po Dunaji /1962/, Sladké hry minulého leta /TV, 1969/, Smoliari /1978/, Rozprávka svätojánskej noci /1981/, Plavčík a Vratko /1981/, Buldoci a čerešne /1981/, Jožo Púčik a jeho kariéra /TV, 1983/, Môj hriešny muž /1986/, Pehavý Max a strašidlá /1987/, Škrečok v nočnej košeli /TV, 1987/, Čertove vrece /TV, 1988/, Turandot /TV, 1989/, Tajomstvo alchymistu Storitza /TV, 1991/, Safari za kuchyňou /TV, 1991/, Rumplcimprcampr /1997/, Kruté radosti /2002/.

Július Satinský si získal srdcia divákov všetkých vekových kategórií

V televíznej relácii si chcel moderátor získať sympatie u publika. Kládol mnoho otázok, no tie mali spoločného menovateľa – frázy.Opýtal sa: “Kto by mi vedel, milí hostia povedať, čo najviac chýba nám, Slovákom?” Okamih mrazivého ticha ukončil Július Satinský, ktorý s preňho typickou noblesou si vypýtal slovo ako jediný. A povedal toto: ,,My Slováci máme - chvála Bohu - všetko, na čo si zmyslíme. Jedna vec nám však predsa chýba. Ešte nikto u nás nezaložil univerzitu humoru. A keďže mne veľmi chýba, vyviniem úsilie, aby ju niekto založil. Na nej sa budeme všetci smiať, a kto zostane vážny, prepadne! A ten čo vyletí, bude prepadávať dovtedy, pokiaľ sa nenaučí smiať. Možno aj celý život.”

.

Tešil sa z každej príležitosti, hoc i bláznivej. Na margo 1. apríla – dňa bláznov – raz povedal: “Prvý apríl je deň, keď je každý v strehu. Musí byť v strehu, ak nechce, aby mu niekto urobil 1. apríl. Mnohí ľudia striehnu od polnoci – len aby nikomu nenaleteli. Ja sa im nečudujem. Na deň vtákov nikomu po ničom inom rozum nechodí, len ako by im niekto naletel. Na tom vašom úzkostlivom strehu mám založené moje prvoaprílové alótrie. Oznamujem neuveriteľné pravdy a všetci si myslia, že sú v strehu a nenaleteli mi. Príklad: Na obede v závodnej jedálni vhodím svoje vlastné hodinky do jeho polievky. Potom sa ho opýtam, koľko je hodín. On sa ma pýta – prečo sa pýtam – veď mám svoje hodinky... Ja mu poviem, že svoje hodinky mám, ale v jeho polievke. Ja ti nenaletím – vraví kolega, ja ťa poznám! Je prvý apríl. Nuž, takto využívam prvý apríl, ťažím z toho, že ste všetci v strehu.”

  1   2   3   4   5   6   7

Дадаць дакумент у свой блог ці на сайт

Падобныя:

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAardee, Julius brown, Lillie 22

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconЕгоров Д. Н. Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта
Е 30 Июнь 1941. Разгром Западного фронта. М.: Яуза, Эксмо, 2008. 800 с. (1941)

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský bežecký spolok, junácka 6, 832 80 bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconCentrum voľného času Klokan Pekníkova 2, 841 02 Bratislava

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconFirst records of two midges (Diptera, Chironomidae) from Slovakia. Biologia, Bratislava, 52: 687, 1 ref

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconAplend, s r. o., Office: Slovensko – Vysoké Tatry, Tatranská 4, 059 91 Veľký Slavkov

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconК июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе бомбежки 22 июня 1941
К июлю 1941 на аэродромах в Борисполе (Киев) и Белой церкви была дивизия тб-7 (ант-42). Бориспольский аэродром получил 27, но в ходе...

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSpráva o činnosti organizácie sav za rok 2003 Bratislava, Sienkiewiczova 1 január 2004 Obsah

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconSlovenský šermiarsky zväz, Junácka 6, 832 80 Bratislava Rozpis súťaží č. 3 od 2008 do 30 2008

Július Satinský (21 1941 – 29. 12. 2002, Bratislava, Slovensko) iconПять дней до оккупации Жеймялиса: 22 26 июня 1941 года
Во время войны 1941 1945 гг в Литве было уничтожено примерно 95 96% процентов еврейского населения. Это самый высокий процент среди...

Размесціце кнопку на сваім сайце:
be.convdocs.org


База данных защищена авторским правом ©be.convdocs.org 2012
звярнуцца да адміністрацыі
be.convdocs.org
Галоўная старонка